Minulý rok som na starý blog písala zhrnutie roku 2016. Keď to teraz čítam, hovorím si, že ten rok bol crazy a šialený, trochu smutný, no vynikajúci. Do roku 2017 som si dala zopár predsavzatí a dúfala som, že tento rok bude lepší ako ten predošlý. A bol. Opäť bol lepší a poučnejší a nepredvídateľný. A bol špeciálny. To, čo som nenapísala na blog pri minuloročnom zhrnutí bolo, že v roku 2017 chcem navštíviť sedem krajín sveta. Neviem akým pričinením, … asi jedine Božím zázrakom sa mi to splnilo. Tak a teraz pekne poporiadku, pretože tento rok bol crazy a šialený.
1. Česko – Praha
Po stresoch, ktorými som si prešla pred odchodom na Erasmus – hlavne po prehnaných nepotrebných byrokratických úkonoch a možno po malých depkách typu ako to tam bude, ako ma príjmu, atď., som bola po bláznivo ustráchanom januári, 11. februára niekedy o piatej hodine popoludní vysadená v pražskom parku neďaleko internátu, ktorý sa mal stať mojím domovom na nasledujúci polrok. Bola so mnou Mirka z tej istej slovenskej univerzity. Po pokuse ubytovať sa na intrák, ktorý bol neďaleko, sme zistili, že pán taxikár nás vysadil na nesprávnom mieste. Cool zistenie.
➳ Prečítaj si: Jeep Safari Alanya – toto musíš vedieť
V tomto čase sa už stmievalo, ale našťastie som sa v tejto kaši nebrodila sama. Okoloidúci tvrdia, že tam, kam potrebujeme, sa dostaneme skratkou cez park. Skratkou cez park pred nami – bez svetiel, cez ľadovú a zasneženú cestu s obrovskými kuframi. Fakt sme vyzerali tak, akoby sme sa do Prahy sťahovali. Vlastne, my sme sa do nej aj sťahovali. Ale keďže sme nechceli dať peniaze na ďalší taxík, ustráchané sme sa rozhodli kráčať parkom. Až na pár bezdomovcov čumiacich na nás, nepohodlnú a náročnú cestu, bola táto prechádzka fajn. Potom sme sa dostali k nášmu intráku a ja som od tohto dňa mohla Prahu volať až do konca júna domovom. Aspoň dočasným. #milujemprahu
stále Česko – Karlovy Vary
S nemeckými Erasmákmi sme hneď v prvý týždeň zavítali do Varov a koštovali Becherovku.
2. Nemecko – Drážďany
2017 bol nepredvídateľný. V marci som sa stretla s Evkou, rodáčkou z mojej dediny žijúcou v Prahe, ktorá mi v jeden podvečer ponúkla výlet do Drážďan. A tak som sa nasledujúci deň ocitla v Nemecku a kúpila som si bomberu.
opäť Česko – Štědronín, Jesenice, Borovice
Tuším takto sa volali miesta, ktoré som navštívila s Handule – zážitkovou agentúrou ako animátorka škôl v prírode. Verím, že tak ako sme sa dohodli, dostanem túto šancu i budúci rok.
4. Belgicko – Brusel
Koncom mája sme s mojou českou kamoškou Bětkou a s Paťkou zo Slovenska našli lacný výlet do Bruselu, a tak jasné, že sme hneď kúpili letenky a v júni sme strávili tri dni v Bruseli. Ochutnali sme belgické hranolky – mňamka. Už vtedy som neverila, že sa mi to takto pekne plní. V tom čase som stále žila v Prahe, ktorú som si obľúbila a už sa neviem dočkať, kedy tam opäť zavítam.
5. Anglicko
asi budem doma
Keďže ma zväzovala erasmácka zmluva a v Prahe som musela ostať do konca júna (čo ma veľmi tešilo), nevedela som, či sa mi podarí ísť pracovať do Anglicka. Keď som písala šéfovi, či má ešte voľné pozície, povedal, že nie, že potrebujú ľudí skôr, ako sa dá prísť mne a mojej sestre. Tak som si povedala, že možno je to aj dobre a budem mať po dvoch rokoch leto doma. Nebol to len tento rok, ktorý bol crazy a šialený, ale i papierovačky okolo Erasmu. Veď čítaj ďalej…
malé problémy
Čuduj sa svet, prvého júla mi prišla správa, či sa nám nedá prísť do týždňa, vraj im vypadli nejakí ľudia. V tomto čase som dorábala skúšky na slovenskej škole a myslela som, že som odovzdala všetky potrebné dokumenty a archiváciu erasmáckej administratívy. Radšej som sa aj kompetentných opýtala, či som všetko vykonala správne a či sú podpisy kompletné, lebo v pondelok cestujem do zahraničia. Vraj áno. To bola streda. O dva dni na to – v piatok mi prišiel email, že na jednom z dokumentov chýba podpis vedúcej našej katedry. Nevedela som čo robiť – išiel víkend a myslela som si, že nikto z vyučujúcich sa mi cez víkend nebude venovať. Dostala som emaily z dekanátu a z katedry, že sa mám zastaviť v pondelok doobedu – v čase, kedy som už mala sedieť v lietadle.
Teraz to už beriem s ľahkosťou, no vtedy som nevedela čo robiť. Tak teda píšem šéfovi do UK, že musím kvôli škole presunúť let o deň – dva, čo asi bude drahé a nemám na to peniaze, tak že prídem o týždeň neskôr. Uisťujem ho, že sestru pošlem v dohodnutý deň a že to týždeň zvládne aj sama. S ľudským pochopením sa človek stretne málokedy, ale Daniel hovorí, že to je v poriadku a že mám kúpiť letenku hneď na druhý deň, že mi to klub preplatí. Takže všetko dobre dopadlo. V pondelok sme s ocinom odviezli sestru na 6:00 hod. do Košíc, odkiaľ letela do Sheffieldu, kde ju čakal Martin.
anglicko, čakaj ma
V utorok som si privstala a o 4:45 hod. som prvým autobusom z B. cestovala do N., aby som všetko stihla. Podarilo sa to. O 20.45 hod. mi to letelo z Popradu do londýnského Lutonu. Let meškal. Tento deň bol pre mňa mega vyčerpávajúci, lebo po meškajúcom lete a po pokazení auta na diaľnici, som do klubu namiesto 23:30hod. prišla okolo tretej ráno. Našťastie mi dovolili prísť do práce neskôr a nemusela som vstávať na siedmu. Anglicko sme si tento rok užili. Aj s Martinom, aj s Lenkou.
Bognor Regis
West Wittering
London
Henley on Thames
Oxford
Seven Sisters
Shaftesbury
Durdle Door
len ja a Martin
Durdle Door
kempovačka s kamošmi
6. Taliansko
S Cambiar la Música sme v septembri súťažili v Rimini a ja som sa tak navštívila ďalšiu krajinu, ktorá mi pomohla splniť si môj sen. Teda, reálne sme išli cez niekoľko krajín, pretože na tento trip sme išli 16 hodín v buse, no takéto návštevy nerátam do svojho zoznamu.
opäť Anglicko
V Októbri sa s Lenkou vraciame na víkend do Anglicka. Tento raz kvôli svadbe našej supervisorky. V sobotu i s Martinom navštevujeme môj obľúbený Oxford.
7. Cyprus
O Cypre tu máte pár postov. Reálne to pre mňa bola prvá dovolenka, na ktorú som išla s chlapcom, ktorého ľúbim. A keby som mohla, hneď teraz by som sa tam vrátila.
8. Slovensko
Aj ty sa rátaš, moja rodná krajinka. I keď musím povedať, že Slovensko mi ešte dáva toľko možností spoznať a objavovať ho. Verím, že 2018 mi dá ten správny čas, kedy tak môžem urobiť.
Záver
Ak sa opýtaš, či bol tento rok crazy a šialený, poviem áno. 2017 bol rokom cestovania a verím, že 2018 nebude iný! Niekto by možno povedal, že toto nie je poriadne cestovanie, no s možnosťami a peniazmi ktoré mám, je to najviac, čo môžem pre seba urobiť. Tiež je to dostatok na to, aby som zatiaľ uspokojila moju neposednú a zvedavú dušu. Naozaj som Bohu vďačná za to všetko. Je to o skúsenostiach a o ľuďoch, ktorých stretneš, o jedle, ktoré ochutnáš a o kultúrnych rozdieloch. Niekedy som sa bála otvoriť oči a vidieť tieto rozdiely, no teraz je to tým, čo ma napĺňa a čo by som najradšej robila každý deň. Teším sa, čo má pre mňa na mape rok 2018.
